Vyrábajú videohry vrahov?

Autor: Tomáš Buchal | 18.2.2011 o 15:29 | (upravené 18.2.2011 o 17:54) Karma článku: 4,23 | Prečítané:  1152x

Každý z nás určite už počul v televíznych novinách, rádiu alebo čítal na internete o vražde, ktorá mala byť dôsledkom hrania videohier (či už ide o PC, PS, XBOX, Wii atď). Takáto tragédia vždy otrasie verejnosťou a často sa zdvihne vlna odporu voči násilným hrám alebo hrám ako takým. Nejeden potom môže dospieť k záveru, že videohry produkujú vrahov.

Half-Life 2: Episode 2Half-Life 2: Episode 2

Konzervatívne zmýšľajúcim alebo resp. ľuďom, ktorí neprišli s týmto priemyslom priamo do styku alebo jednoducho ľudia, ktorí, v hraní nevidia zmysel sa nemožno čudovať. Je to jednoducho príliš drastické a často aj takéto vraždy majú zvlášť morbídny nádych. Hlavne keď sa vrahmi stanú deti.

Podobný prípad sa stal nedávno v Philadelphii. Šestnásťročný chlapec zavraždil svoju mamu, pretože mu nedovolila sa hrať na PlayStation. Teenager to zobral hneď zostra a mamu v spánku zasiahol 20 ranami kladivom. Keďže ešte žila, odtiahol ju do kuchyne a pokúsil sa ju spáliť. Nakoniec ju ešte uzemnil niekoľkými ranami s nohou zo stoličky a odtiahol ju do neďalekej uličky. Každého hneď zarazí neuveriteľná absurdita, nenávisť a drastickosť tohto prípadu. Pritom chlapec priznal, že nikdy by už nič také neurobil, že jeho mam bola jediná ktorá sa oňho starala. Prečo to teda urobil? Čo ho k tomu viedlo?

Diskusia na takúto tému je podľa mňa veľmi „ťažká“. Do takýchto situácií totiž vstupuje množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú psychické procesy v mozgu páchateľa. Ja osobne si dovolím tvrdiť, že hry sú už len hrotom ľadovca. Skutočné problémy sa nachádzajú hlboko vo vnútri. Je to v prvom rade samotné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, starostlivosť rodičov, školské prostredie a množstvo ďalších determinantov, ktoré určujú psychický vývin mladého človeka a jeho predispozície pre možné skraty, ktoré vedú až do takýchto extrémov.

Určite mi dá množstvo ľudí za pravdu, pretože herný priemysel je v dnešnej dobe masovo rozšírený a veľa ľudí si takýmto spôsobom kráti chvíle či relaxuje. Dokonca je množstvo takých hráčov, ktorí hrajú hry už od začiatkov tohto priemyslu a dnes sú to už ľudia v stredných rokoch stále aktivne hrajúvo. Taktiež aj ja som niekedy pred 11 rokmi podľahol čaru virtuálnej reality. Je to jedinečný spôsob ako vypnúť (alebo aj zapnúť) mozog a mať takpovediac „virtuálne zážitky“. Osobne som vždy obľuboval tzv. FPS (strielačky z vlastného pohľadu), ktoré často zobrazujú násilie v dosť surovej forme. A predsa som nikdy nepomyslel na vystrieľanie polovice baráku alebo svojich rodičov, ktorí mi v mladšom veku ako formu zákazu neumožnili sa hrať na PC. A možno som ma len šťastie, že ma „nepreplo“.

Je však dôležité aby vedeli rodičia pochopiť a určiť hranicu, ktorá je medzi hraním a závislosťou prípadne už fantasmagóriou, kedy dieťa fakt nevie čo je realita a čo nie je. Preto treba vytvárať deťom podmienky aj pre iné činnosti a viesť ich k tomu. A určite nedovoliť deťom hrať násilné hry aj keď to je ťažké, keďže to by musela nastúpiť hádam aj 24 hodinová kontrola. U dospelých je to zaujímavé, pretože tí už sú samostatní a sú si sami strojcami svojich životoch...

V mojom príspevku samozrejme nejde o nejakú analýzu ani nič podobné (len podnietiť objektívne zamyslenie sa nad problémom). Len som chcel napísať, že nie hry robia z detí a dospelých vrahov, pretože psychicky zdravý jedinec musí podľa mňa mať záchrannú brzdu, ktorá včas zaberie a neumožní páchať takéto činy.

 

Žijeme vo svete, kde každý človek má svoju závislosť. Mali by sme si ale uvedomiť, kde sú naše hranice bez ohľadu na to čo robíme a ako to robíme. Iba takto môžeme predísť negatívnym dôsledkom našich vášní.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?